SLOVENSKO - MOHYLA M. R. ŠTEFÁNIKA NA BRADLE

Keby na tom mieste nebola mohyla, bolo by to skvelé miesto pre hrad. Pri krásnom počasí, aké bolo počas nášho výletu, je odtiaľ nádherný výhľad na všetky strany. Autom sme prišli až na parkovisko, od ktorého je to k samotnej mohyle kúsok peši (desiatky, možno nejaké dve stovky metrov). Mohyla pôsobí majestátne, výhodou je, že sa dá poobzerať zo všetkých možných uhlov a pozícií, dá sa po nej pri troške opatrnosti aj chodiť. Dojem z miesta je skvelý, človek si tam môže veľmi dobre oddýchnuť a pritom porozmýšľať o našich dejinách.

Dá sa sem trafiť celkom bez problémov. V Brezovej pod Bradlom som ale musel sledovať dosť netradičné smerovky - neboli hnedé s bielym písmom, ako je už dnes štandardom.

Na mieste je dostatok informačných panelov a tabúľ.

Je to trošku do kopca, ale aspoň to človeka núti spomaliť a začať si užívať pohľady ešte pred príchodom k samotnej mohyle.

Turisti majú na mohylu neobmedzený prístup, ktorý aj radi využívajú.

Výhľad ako z pohľadnice...

Brezová pod Bradlom

SLOVENSKO - ČACHTICKÝ HRAD

Z Bratislavy sa do Čachtíc ide najprv veľmi dobre. Akurát je potrebné si zobrať so sebou do auta GPS, alebo veľmi dobre preštudovať mapu predtým, než sa človek vyberie na výlet. Po diaľnici je auto za chvíľku pri veľmi dobre označenej odbočke  - hnedej tabuľke s nápisom Čachtický hrad. To je ale naposledy, kedy šofér vidí smerovku na Čachtice. Až skoro do samotnej obce už nápis Čachtice neuvidí. Zrejme sa mimo diaľnice začína nejaká orientačná hra. Na smerových tabuliach sa objavia rôzne mestá a dediny okrem Čachtíc... Nakoniec som tam aj s rodinkou nejako trafil. Námestie majú v Čachticiach pekné, len znovu by bolo vhodné vyznačiť odbočku na samotný hrad výraznejšie.

Na návštevu slovenských hradov je dobré objednať si počasie, potom to stojí za to. Na nasledujúcich fotkách uvidíte prečo. Samotný hrad je pekný, človek sa proste musí zmieriť s tým, že väčšina hradov na Slovensku sú ruiny. Ale aj tie môžu vyzerať aspoň tak, ako Čachtický hrad. Možno by to chcelo viac informačných panelov, vyzdobiť okná muškátmi, rozvešať na múry nejaké zástavy pre vytvorenie atmosféry... (nehovoriac o wc, bufete atď.) Nechcem sa iba sťažovať, výlet bol nakoniec pekný, chvalabohu tam nebola ani Báthoryčka, takže nebezpečie nehrozilo.

Ideme správnym smerom.

Tu niekde to už musí byť.

Po príjemnej prechádzke sme na mieste.

Vstup do hradu je upravený.

Celkový pohľad z prístupovej cesty.

Vstupné nádvorie.

Výhľad cez okno.

Výhľad cez hradby.

Nádherná panoráma okolitej krajiny.

Toto nie sú Čachtice, ale dedina z druhej strany hradu - Višňové.

Po príjemne strávenom čase opúšťame hrad.

Pohľad na prístupovú cestu.

A zazvonil zvonec, rozprávke je koniec.

Veľmi pekný výlet, hrad tesne predtým otvorili pre turistov po opravách. Škoda, že sa tie opravy na mnohých iných hradoch neuskutočňujú, aby sa zachovali aspoň v takom stave, ako tento čachtický. 

TALIANSKO - Veľká cena F1 v Monze 2014

Odmalička mám rád Formulu 1. Neviem, či kvôli tomu, že deťom sa páči hluk a rýchlosť, ale mňa to upútalo asi na celý život. Technicky sa v autách F1 nevyznám dobre, ale baví ma to súťaženie na okruhoch a všetko, čo s tým súvisí. Keď som začínal vnímať tento šport, pilotmi boli James Hunt, Niki Lauda, Mario Andretti, Jody Scheckter, Clay Regazzoni, Ronnie Peterson, Vittorio Brambilla, Arturo Merzario... Páčili sa mi aj tie ich cudzokrajné mená, v atlase sveta som si vždy pozeral, kdeže to vlastne pretekajú a keďže sme všetci v Československu žili na tej zlej strane plota, bol to pre mňa vtedy nedosiahnuteľný svet. Túžobne som vždy očakával nejaký ten záznam neskoro v noci v televízii a celý deň som poslúchal rodičov, aby mi ho dovolili pozerať. Niekedy to dopadlo tak, že som ho prespal a na druhý deň som sa pýtal, ktože to vyhral. V roku 2008 sa mi podarilo dostať sa na Veľkú cenu Belgicka do Spa-Francorchamps. Bolo to neuveriteľné, zažil som niečo neskutočne krásne. Okruh je v nádhernom prostredí, preteky boli napínavé. Tohto roku som chcel atmosféru F1 zopakovať a vďaka cestovnej agentúre Bleu & Blanc Concierge z Bratislavy (k maximálnej spokojnosti vybavovala pani Lucia Belzarová) som vycestoval do Talianska na preteky do Monzy. V sobotu (6. septembra 2014) podvečer sme leteli z Bratislavy do Bergama, odtiaľ sme išli autobusom okolo desať minút do pekného hotela Grand Hotel del Parco, ktorý sa nachádzal v Stezzane. Na druhý deň ráno sme sa presunuli (trvalo to necelú hodinu) do Monzy k Autodromo Nazionale, kde to už žilo. Samotné preteky boli zaujímavé, koho baví F1, iste ich sledoval. Tu prikladám iba obrázky z atmosféry veľkej ceny, ktorá je fantastická. Vo vzduchu cítiť, že aj keď sa tam zišli tisíce ľudí z rôznych kútov sveta, všetkých spája jedna vec - láska k Formuli 1. 

Doobeda asi o desiatej sa už ľudia hrnuli na autodrom.

Nebolo ich málo, väčšina bola oblečená v červených farbách Ferrari - domáceho tímu.

Pri ceste na autodrom na všetkých číhali predajcovia suvenírov, predávalo sa všetko, aj futbalové suveníry, veď čo ak by ich niekto chcel...

Štýlovo fandiť formuli môžu aj kojenci, môžu aj slintať :-)

Niekto chodí do parku oddychovať a počúvať spev vtáčikov, niekto na preteky F1...

Miestna honorabilita a hostia môžu priamo na okruh, dopravu zdatne regulovali policajti.

Štýlové je aj meno námestíčka v parku. Vittorio Brambilla (rodák z talianskej Monzy, teda skutočne domáci jazdec) jazdil F1 v rokoch 1974-1980 v tímoch March, Surtees a Alfa Romeo. Keď v roku 2001 zomrel, mal 63 rokov.

Nikto nezablúdi, tabule hovoria jasnou rečou.

Chodník na okraji veľkého lesoparku, uprostred je okruh s tribúnami.

Elektronická kontrola vstupeniek, diváci sa nezdržia dlho, ide to celkom rýchlo.

Keď si niekto nedonesie fanúšikovskú výbavu z domu, môže to dobehnúť v stánkoch za hlavnou tribúnou. Suveníry s Michaelom Schumacherom stále letia.

Aj suveníry s Ayrtonom Sennom sú stále v móde.

Kto nemá superlicenciu potrebnú na pretekanie v F1, môže to skúsiť vo videoherni za poplatok.

Mnohí dorazili ekologickou dopravou.

Talianski policajti sa držali v ústraní, napriek tomu mali všetko pod kontrolou. nevytvárali okolo seba hustú atmosféru, naopak boli nápomocní a usmievali sa.

Tak teda vitajte na okruhu!

V tejto sezóne sú výsledky Ferrari sklamaním, prezident Ferrari Luca di Montezemolo mal namále. Víkend prežil ako šéf luxusnej automobilky, ale na ďalší týždeň odišiel na vlastnú žiadosť.

Ráno ešte nikto nevedel, pre koho sú pripravené miesta na pódiu.

Na vnútornom parkovisku bolo možné vidieť aj takýchto krásavcov.

Fanúšikovia zapĺňali tribúny od rána.

Tak tento príves slúži na predstavovanie sa pilotov divákom hodinu a pol pred začiatkom pretekov. Všetci jazdci sú na ňom a príves je ťahaný kamiónom popred fanúšikov, ktorí im nadšene tlieskajú.

Cez víkend bolo v Monze slnečno a veľmi teplo, nikomu prítomnému to ale nevadilo, všetci trpezlivo čakali na hlavný bod dňa.

Kto si našiel vhodné miesto na tribúne (ja som medzi nich patril), mohol sa pozerať na takúto obriu obrazovku a mal prehľad aj s aktuálnymi časmi počas celých pretekov.

Tak toto vozidlo zožalo pred pretekmi najväčší aplauz.

Tribúny boli tohto roku plné, aj keď sa organizátor sťažoval na úbytok divákov (najmä v piatok a sobotu).

Plot pri trati strážili policajti.

Kto bol smädný, mohol si kúpiť chladné výborné pivo. Tá zelená fľaška, ktorú má predavač v ruke, stála "len" 6 EUR...

Organizátorov bolo všade dosť, prispelo to k hladkému priebehu pretekov.

Fanúšikovia prišli aj z "typicky" formulových krajín.

Variácie na tému "Čiapka fanúšika Ferrari."

Rovinka pred zákrutou Parabolica.

Na tomto úseku bolo veľmi veľa divákov, iba žiadny záchod (ale kríky za tribúnami) a žiadny bufet...

Po pretekoch sa diváci ponáhľajú na cieľovú rovinku, aby videli stupne víťazov so svojimi idolmi.

Príchod na cieľovú rovinku je zložitý, dav je veľký a kto príde neskoro...

VIP hostia to majú jednoduchšie.

Tohto roku vyhral Lewis Hamilton na Mercedese.

Z Ferrari dosiahla vysoko iba vlajka.

Vlajok ako maku, každý sa chce pochváliť komu fandí, alebo odkiaľ pricestoval.

Takto dopadol monopost Fernanda Alonsa. Jeden z dvoch, ktoré nedokončili preteky - na veľké sklamanie domácich divákov.

 

Napriek tohtoročným výsledkom si talianski diváci myslia, že "Ostatní sa vzadu len prechádzajú, najsilnejší je Fernando!"

Dojem z celého víkendu je fantastický, F1 prežije aj ťažké časy. Len by mohli tie motory viac hučať, nové pravidlá zničili zvukový dojem. Ale asi to tak má byť, pokrok sa nedá zastaviť. Ani ja, preto dúfam, že do tretice sa pozriem na F1 v ...

A teraz nejaké pohyblivé obrázky

Takto sa jazdci predstavovali divákom jeden a pol hodiny pred pretekmi:

No a toto sa mi podarilo natočiť cez samotné preteky.