CHRÁM OTOWASAN KIJOMIZUDERA (JAPONSKO)

Pokračujem zájazdom do Japonska z mája 2011. V meste Kyoto je veľa historických pamiatok v porovnaní s inými japonskými mestami a sú nádherné a veľkolepé, najmä preto, že sú vždy zasadené do parkov (niektoré z nich do lesných parkov). Tentoraz sme navštívili komplex chrámu OTOWASAN KIJOMIZUDERA. Je na úpätí kopca, preto sa tam musí od parkoviska pri chôdzi mierne stúpať. Aby turisti tú únavu ľahšie premohli, pomáhajú im v prekonávaní vzdialenosti asi 300 metrov predavači toho najrozličnejšieho tovaru. Suvenírov je tam ako maku, nájdu sa aj pekné. Nám sa veľmi páčili paličky na jedenie (dokážu ich veľmi pekne vyzdobiť), rozličné poháriky na čaj a na saké a cukrovinky.

História chrámu siaha do roku 798, ale súčasné budovy boli postavené v roku 1633. Meno chrámu je odvodené od vodopádu, ktorý sa nachádza vnútri komplexu. Od roku 1994 je chrám zapísaný v Zozname svetového dedičstva (UNESCO).

Vstupná brána je vďaka svojej farbe vidieť zďaleka. Je dobrým orientačným bodom a výborným miestom na spoločné fotografie, čo využívajú najmä početné školské zájazdy.

Tak ako pri každom chráme, aj tu je miesto na súkromné želania.

Pre tých, ktorí miestne náboženstvo berú vážne, je tu aj očistná voda, ktorú stráži drak.

Hlavná budova je pozoruhodná svojou rozľahlou terasou, ktorú podopierajú stovky pilierov. Čnie nad svah a je z nej nádherný výhľad.

A aby náhodou niektorým bôžikom nebola zima, domáci ich obliekajú a niekedy majú oblek dokonca jednotný...

Pod hlavnou budovou sa nachádza vodopád Otowa-no-taki – tri prúdy vody padajúce do jazierka. Turisti si z neho naberajú vodu, pretože má údajne liečivé účinky (dodáva zdravie, dlhovekosť a úspech pri štúdiu).

Naozaj sa to vyplatí vidieť napriek obrovskému množstvu turistov. Zaujímavosťou turistických atrakcií v Japonsku je, že tovar nemá "vysokohorskú" prirážku. Minerálka v automate, ale aj v bufete stojí približne rovnako (ak rozdiely sú, tak minimálne), ako v mieste atrakcie. Ako to asi robia?

ZLATÝ PAVILÓN (KYOTO - JAPONSKO)

Nikdy som si nemyslel, že uvidím budovu zo zlata. Podarilo sa mi to v máji 2011 v Japonsku. Nebola síce veľká, ale zlatá bola a v krásnom prostredí. Turistov aj tu bolo veľmi veľa, napriek tomu sa mi podarilo urobiť celkom pekné fotky. Je neuveriteľné, ako dokážu Japonci upraviť park. Ešte neuveriteľnejšie je, že na to nájdu peniaze (na rozdiel od nás, keď sa zdá, že peniaze nie sú na nič). No a na streche sa dá vidieť aj vták Fénix.

Zlatý pavilón je súčasťou zen-buddhistického chrámu (Kinkaku-ji – Chrám zlatého pavilónu) v meste Kyoto. Jeho história sa datuje od roku 1397, kedy pavilón kúpil šogun Ashikaga Yoshimitsu. Keď zomrel, pretransformoval ho na zen-buddhistický chrám (myslí sa tým celý komplex s ostatnými budovami vrátane parku) jeho syn. Súčasný pavilón bol prebudovaný v roku 1955. V rokoch 1984 - 1987 bol potiahnutý hrubšou vrstvou zlata (plátky o hrúbke 5/10000 mm namiesto dovtedajšej 1/10000). Rekonštrukcia strechy bola dokončená v roku 2003. Pavilón je trojpodlažná budova. Dve vrchné podlažia sú celé pozlátené a obsahujú Buddhovu relikviu (údajne Buddhov popol).

Návšteva tohto areálu bola ďalším z nádherných zážitkov.

Americký vojenský cintorín Henri-Chapelle

V júli 2009 som navštívil jedno veľmi zaujímavé miesto vo východnom Belgicku – americký vojenský cintorín.

Americký cintorín a pamätník Henri-Chapelle leží približne 2 kilometre severozápadne od dediny Henri-Chapelle, ktorá sa nachádza pri diaľnici z Liège (Belgicko) do Aachenu (Nemecko). Pre verejnosť je otvorený celoročne od 09,00 do 17,00 hod., s výnimkou 25. 12. a 1. 1.

Cintorín má rozlohu 57 akrov a leží na mieste, ktoré bolo oslobodené 12. 9. 1944 1. pešou divíziou USA. Dočasný cintorín bol založený 28. 9. 1944 do 300 metrov severne od dnešného, ktorý má podľa zriaďovateľov atraktívnejší vzhľad. Na cintoríne je pochovaných 7989 amerických vojakov, ktorí padli počas nemeckej ofenzívy v Ardenách a počas amerického postupu z belgického územia na nemecké v období jesene 1944 až jari 1945. Cintorín s pamätníkom boli dokončené v roku 1960. Podľa turistickej brožúry sa na cintoríne nachádza 33 prípadov, kedy vedľa seba ležia pochovaní dvaja bratia a v jednom prípade dokonca traja bratia. Na cintoríne je tiež pochovaných 94 neznámych vojakov. Súčasťou pamätníka je aj malé múzeum o bojoch amerických vojakov v Belgicku.

Na prvý pohľad je vidieť, ako si USA ctia svoje obete vojen a nezabúdajú na ne ani v zahraničí. V Belgicku je viac amerických vojenských cintorínov. Miesto je veľmi dobre udržiavané, vyžaruje z neho pieta a pokora. Na školách nám bola z druhej svetovej vojny zdôrazňovaná najmä východná časť, kde došlo k ohromným stratám na životoch. Myslím si však, že aj tieto tisícky Američanov si vytrpeli svoje. A ďalšie tisícky na iných miestach Západnej Európy. Je dobré vidieť aj také miesta, ako je cintorín v Henri-Chapelle. Dotvára to len obraz o tom, aký obrovský rozsah druhá svetová vojna mala a k čomu by už nikdy v budúcnosti nemalo dôjsť.

MIYAJIMA

Na ostrov Miyajima sme cestovali (máj 2011) rýchlovlakom z Osaky do Hiroshimy a odtiaľ bežným vlakom do cieľovej stanice naproti ostrovu. Na ostrov premáva každú chvíľu trajekt, cesta trvá krátky čas. Pri nástupe na trajekt sa nikto netlačí, všetko je organizované a Japonci sú poslušní, stoja ochotne v rade. Na obrázku je vidieť námestie pred nástupišťom na trajekt.

Prečo sa chodí na ostrov Miyajima? Pretože je tam svätyňa Itsukushima s krásnou "vodnou" bránou.

Teraz niečo z Wikipedie:

Svätyňa Itsukushima je šintoistickou svätyňou na ostrove Itsukushima (známym aj pod názvom Miyajima - ten sa nachádza aj na smerových tabuliach pri cestách) v meste Hatsukaichi v prefektúre Hiroshima. Komplex svätyne je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO a japonská vláda ho vyhlásila za národný poklad.

Svätyňa je venovaná trom dcéram Susano-o no Mikoto, šintoistického božstva morí a búrok a bratovi veľkého božstva slnka Amaterasua (patrón cisárskej domácnosti). Pretože ostrov Miyajima bol sám o sebe považovaný za svätý, v snahe zachovať jeho čistotu nebolo dovolené pútnikom stúpiť na jeho pôdu. Preto bola svätyňa postavená na koloch vo vode, aby sa zadala byť oddelená od ostrovnej pevniny. Z toho istého dôvodu je aj brána do svätyne „Torii“ postavená vo vode. Návštevníci prichádzajúci na loďke museli preplávať cez ňu.

Prvé budovy svätyne boli postavené pravdepodobne v 6. storočí n. l. Svätyňa bola vo svojej histórii niekoľko krát zničená. Súčasné budovy sú z polovice 16. storočia, sú postavené v štýle 12. storočia. Tvary vznikli v roku 1168, kedy financie na stavbu poskytol Taira no Kiyomori.

Brána „Torii“ je jednou z najznámejších turistických atrakcií Japonska. Je 16 metrov vysoká a „vodnou“ sa stáva len v čase prílivu. V čase odlive je dostupná peši.

Ostrov je obývaný aj zvieratami, z ktorých najviac zleniveli srnky, ktoré sú absolútne plaché a stále od turistov žobrú niečo pod zub.

Od výstupnej stanice po svätyňu to nie je ďaleko, medzitým však turista stretne množstvo reštaurácií a predajní suvenírov. Jazdia tu dokonca aj rikše (nie je ich veľa) ťahané ľuďmi. Tí, čo ich ťahajú, majú celkom dobre vyšportované telá, asi je to pre nich dobrý tréning. Samotná svätyňa je vzdušná, nie je poschodová, a turisti sa tam snažia byť ticho. Tu si ukladajú Japonci modlitbičky a asi aj želania.

V svätyni nepovedia nie ani sudom so saké...

Divadlo No:

Sú tu aj rozličné iné náboženské stavby, ktorých určenie a názvy som si však nezapamätal (nie som Japonskofil J). Čo však udrie do očí každému zahraničnému turistovi v Japonsku, to je nie čisté, ale sterilné prostredie. A navyše je aj pekne upravované.



No nájdite tu odpadok! Divný potok, nie?

Počasie nám vyšlo nádherné, teplota bola okolo 25 stupňov Celzia, takže to bolo úchvatné. Všetko sme to absolvovali za pár hodín, viac na to bežnému turistovi z Európy, ktorý sa podrobne nezaoberá Japonskom, na krásny zážitok netreba.



HIROŠIMA

          V máji 2011 sa mi podarilo aj s manželkou navštíviť Japonsko. Prvých päť dní sme mali "základňu" (hotel) v Osake, odkiaľ sme vyrážali na výlety. Jeden z nich bol rýchlovlakom do Myajimy a Hirošimy. Mesto Hirošima sa nachádza v rovnomennej prefektúre a v januári 2010 malo 1 173 980 obyvateľov. Na Hirošimu sme mali približne tri hodiny. Takže sme sa najprv zo železničnej stanice presunuli so zvyškom zájazdu (tretia a posledná klientka plus sprievodca - áno, zájazd mal troch cestujúcich a sprievodcu - bolo to maximálne praktické!) električkou k Hiroshima Peace Memorial Park. Zaujímavosťou je, že sa nastupuje bez lístka, až pri vystupovaní sa príslušný obnos zaplatí šoférovi. Na konečnej električky pri železničnej stanici dokonca stoja zamestnanci dopravného podniku pri každých dverách a cestovné sa platí im.

         

          Hiroshima Peace Memorial Park je venovaný odkazu Hirošimy ako prvého mesta, na ktoré bola zhodená atómová bomba.

         

          V parku sa nachádza niekoľko objektov, ktoré sa v Hirošime musia vidieť (a samozrejme aj odfotiť). Ako prvý sme videli Pamätník mieru, alebo Atómový dom - je to torzo budovy a pamätník obetiam atómového výbuchu zo dňa 6. augusta 1945. Táto budova zostala jediná zachovaná (v akom takom stave sa ich zostalo po výbuchu niekoľko, avšak táto jediná zostala dodnes ako súčasť parku). Budovu navrhol český architekt Jan Letzel a bola dokončená v apríli 1915, slúžila ako výstavisko a patrila miestnej priemyselnej komore. Od roku 1996 je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO ako symbol deštrukčnej moci vytvorenej človekom a nádej pre elimináciu všetkých jadrových zbraní. Budova sa pozná hneď, je to jediná historická budova v novopostavenom meste. Trávnik okolo nej je oplotený a je prísny zákaz prekročiť plot a vstúpiť na trávnik.

          Ďalším zaujímavým pamätníkom je Children´s Peace Monument. Je to socha venovaná pamiatke detí, ktoré zahynuli v dôsledku výbuchu atómovej bomby. Socha je postavená na základe príbehu divčatka Sadako Sasaki, ktorá zomrela na následky radiácie. Verila, že keď poskladá 1000 papierových žeriavov, bude vyliečená. Dodnes najmä deti z celého sveta posielajú do Hirošimy papierové žeriavy, ktoré sú umiestňované vedľa sochy.



Children´s Peace Monument



Tie farebné skrine okolo pamätníka sú zhromaždené poskladané papierové žeriavy.

         

          Na jednej strane parku sú dva zaujímavé objekty. Prvým z nich je Hiroshima Peace Memorial Museum. Je samozrejme venovaný 6. augustu 1945. Turistov informuje o tom , ako sa dospelo k vojne, o úlohe Hirošimy vo vojne a o zhodení atómovej bomby ako aj o dôsledkoch výbuchu. V múzeu sú aj predmety zo dňa výbuchu a mnoho fotografií z Hiroshimy pred a po výbuchu. Je to na neuverenie, ako dokáže mesto zmiznúť z povrchu zemského. A to bola bomba oveľa menej účinnejšia, než tie dnešné...

         

          Druhým objektom je Memorial Cenotaph. Je to pamätník, kde sú uložené mená všetkých obetí výbuchu atómovej bomby. Bol naschvál postavený tak, aby bolo súčasne vidieť aj Atómový dom.



Pri všetkých japonských pamiatkach sme stretávali plno školských zájazdov.

          Park je rozľahlý, krásny a udržiavaný. Pozitívny pocit z jeho návštevy umocnilo navyše krásne počasie, na ktoré sme mali šťastie počas celého pobytu. Na záver pridám ešte jeden podľa mňa prekvapivý obrázok. Nečakal som, že uvidím v Japonsku cimbál... Ten chlap na tom aj pekne hral.