MIYAJIMA

Na ostrov Miyajima sme cestovali (máj 2011) rýchlovlakom z Osaky do Hiroshimy a odtiaľ bežným vlakom do cieľovej stanice naproti ostrovu. Na ostrov premáva každú chvíľu trajekt, cesta trvá krátky čas. Pri nástupe na trajekt sa nikto netlačí, všetko je organizované a Japonci sú poslušní, stoja ochotne v rade. Na obrázku je vidieť námestie pred nástupišťom na trajekt.

Prečo sa chodí na ostrov Miyajima? Pretože je tam svätyňa Itsukushima s krásnou "vodnou" bránou.

Teraz niečo z Wikipedie:

Svätyňa Itsukushima je šintoistickou svätyňou na ostrove Itsukushima (známym aj pod názvom Miyajima - ten sa nachádza aj na smerových tabuliach pri cestách) v meste Hatsukaichi v prefektúre Hiroshima. Komplex svätyne je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO a japonská vláda ho vyhlásila za národný poklad.

Svätyňa je venovaná trom dcéram Susano-o no Mikoto, šintoistického božstva morí a búrok a bratovi veľkého božstva slnka Amaterasua (patrón cisárskej domácnosti). Pretože ostrov Miyajima bol sám o sebe považovaný za svätý, v snahe zachovať jeho čistotu nebolo dovolené pútnikom stúpiť na jeho pôdu. Preto bola svätyňa postavená na koloch vo vode, aby sa zadala byť oddelená od ostrovnej pevniny. Z toho istého dôvodu je aj brána do svätyne „Torii“ postavená vo vode. Návštevníci prichádzajúci na loďke museli preplávať cez ňu.

Prvé budovy svätyne boli postavené pravdepodobne v 6. storočí n. l. Svätyňa bola vo svojej histórii niekoľko krát zničená. Súčasné budovy sú z polovice 16. storočia, sú postavené v štýle 12. storočia. Tvary vznikli v roku 1168, kedy financie na stavbu poskytol Taira no Kiyomori.

Brána „Torii“ je jednou z najznámejších turistických atrakcií Japonska. Je 16 metrov vysoká a „vodnou“ sa stáva len v čase prílivu. V čase odlive je dostupná peši.

Ostrov je obývaný aj zvieratami, z ktorých najviac zleniveli srnky, ktoré sú absolútne plaché a stále od turistov žobrú niečo pod zub.

Od výstupnej stanice po svätyňu to nie je ďaleko, medzitým však turista stretne množstvo reštaurácií a predajní suvenírov. Jazdia tu dokonca aj rikše (nie je ich veľa) ťahané ľuďmi. Tí, čo ich ťahajú, majú celkom dobre vyšportované telá, asi je to pre nich dobrý tréning. Samotná svätyňa je vzdušná, nie je poschodová, a turisti sa tam snažia byť ticho. Tu si ukladajú Japonci modlitbičky a asi aj želania.

V svätyni nepovedia nie ani sudom so saké...

Divadlo No:

Sú tu aj rozličné iné náboženské stavby, ktorých určenie a názvy som si však nezapamätal (nie som Japonskofil J). Čo však udrie do očí každému zahraničnému turistovi v Japonsku, to je nie čisté, ale sterilné prostredie. A navyše je aj pekne upravované.



No nájdite tu odpadok! Divný potok, nie?

Počasie nám vyšlo nádherné, teplota bola okolo 25 stupňov Celzia, takže to bolo úchvatné. Všetko sme to absolvovali za pár hodín, viac na to bežnému turistovi z Európy, ktorý sa podrobne nezaoberá Japonskom, na krásny zážitok netreba.