Anfield Stadium - chrám FC Liverpool

V tohtoročnom teplom lete som si myslel, že uniknem horúčavám tým, že odletím z Bratislavy priamym letom do mesta hudby, futbalu (pre niekoho aj dostihov). Teploty sa ale aj tam šplhali k tridsiatke, čo pre miestnych predstavovalo skoro prírodnú katastrofu. Liverpool nie je bežným mestom pre poznávacie zájazdy, preto som si program vymyslel sám. Nebolo to ťažké, chcem predsa vidieť múzeum Beatles, Cavern Club (kde Beatles začínali), Anfield Stadium a Goodison Park (tam sídli mestský rival FC Everton). Zistil som, že okrem toho majú v meste na rieke Mersey (Pamätáte si pesničku Ferry cross the Mersey? Tá tam v prístave vyhráva non-stop...) aj iné miesta, ktoré je dobré vidieť, ale o tom v inom článku nabudúce. Teraz sa sústredím na šport, ktorý preslávil mesto, ktorý ale v poslednom čase nezaznamenáva také skvelé úspechy, na aké boli ich fanúšikovia zvyknutí. V rámci spoznávania mesta som sa vybral – a teraz pozor, chlapi!!! – so svojou manželkou z centra peši na štadión. Dopravná značka nás uistila, že mapa z googlu neklame a ideme správnym smerom.

A pozor, tam v diaľke už vidím niečo, čo pripomína futbalový štadión. Áno, sme tam. Konečne vidím prvýkrát v živote domov môjho obľúbeného angklického futbalového klubu. 

Anfield stadium - domov FC Liverpool - tribúna "The Kop"

Prečo práve Liverpool? Lebo Rush, Keegan, Souness, Gerrard atď. K štadiónu sa navyše prichádza zo strany najslávnejšej anglickej futbalovej tribúny „The Kop“. Keďže bola letná prestávka a futbalisti prvého mužstva na turné v Ázii, bol štadión vlastne ľudoprázdny. Akurát v múzeu sa hemžilo plno fanúšikov, rovnako tak aj v predajni suvenírov, ktorá je naozaj obrovská. Mimochodom, v meste sú ďalšie, takže sa dresom FC Liverpool (áno, aj FC Everton) v žiadnom prípade nevyhnete. Na štadióne je možnosť zaplatiť si prechádzku po jeho útrobách a v hľadisku, takže nebolo nad čím váhať.

Moja nežnejšia polovička sama od seba povedala po prehliadke, že sprievodcu tak zapáleného pre vec ešte nikdy a nikde nevidela. Rozprával o histórii klubu s takým oduševnením a pýchou, ako keby všetky úspechy dosiahol on sám. Ale nie povýšeneckým spôsobom. Pred prehliadkou nás poučil o bezpečnosti a východoch pre evakuáciu (poznáte to, pravidlá bezpečnosti pri práci...). Najväčší dôraz však kládol na jednu vec – skoro pod trestom smrti je návštevníkom zakázané čo len sa dotknúť trávy na hracej ploche. Je proste nedotknuteľná, keď ju človek zbadá, pochopí, prečo.

Z fotky je tiež vidieť, že šatňa pre rozprávkovo platených futbalistov je pomerne jednoduchá, žiadny luxus. Sprievodca nám vysvetlil, že hráči si neprišli užívať do FC Liverpool luxus, ale za nie malé peniaze predviesť, ako dobre hrajú futbal...

Tu sedávajú obrancovia.

Keď sme sedeli na sedačkách pre trénerov a náhradníkov vedľa ihriska, všimol som si dve veci. Doma zvyknem stáť na futbalovom štadióne čo najvyššie, aby som mal o dianí na ihrisku dobrý prehľad (možno som ovplyvnený zábermi z televízie). Tréneri a hráči ten prehľad zo striedačky majú podľa mňa veľmi skreslený (ale asi tam trávia viac času, ako ja, sú teda zvyknutí). Druhou zvláštnosťou je: skoro na všetkých štadiónoch je jedna striedačka na jednej polovici ihriska, druhá na druhej polovici. Na Anfield stadium sú obidve striedačky na jednej polovici ihriska... Ale keď je hľadisko napratané 45 tisíc divákmi, takéto drobnosti si asi nikto nevšíma. Atmosféru nám priblížili aspoň z reproduktorov. Pustili nám hymnu klubu You’ll never walk alone. Najprv bolo počuť speváka s kapelou, neskôr fanúšikov FC Liverpool – úchvatné. S návštevou štadiónu som bol maximálne spokojný, splnil sa mi jeden z detských snov. Uskutočnil som v osemdesiatych rokoch neuskutočniteľnú cestu a vyplatilo sa. Síce neskôr, ale predsa. A predstavte si byť tam počas zápasu... Dovidenia teda, Anfield, možno niekedy nabudúce, možno keď bude zápas?

Ale aby som nezabudol na rivalov FC Liverpool – FC Everton. Za Anfield Stadium je nádherný veľký park. 

Stačí prejsť krížom, stráviť v kľudnom prostredí chôdzou približne desať minút (viac určite nie) a ste pred ďalším významným anglickým štadiónom – Goodison Park. Keď sa hrá derby, tak hráči hosťujúceho klubu môžu ísť k súperovi peši zo svojej šatne na svojom štadióne a ani sa nezadýchajú, bola by to príhodná rozcvička pred zápasom.

Škoda bola, že nebola možnosť si pozrieť štadión zvnútra, ale zvonku tiež dýchal futbalovou atmosférou. Predajňa suvenírov, ktorá je tak trochu schovaná mimo štadiónu, nedýchala atmosférou vôbec, predavači si nás asi ani nevšimli a to sme tam boli asi traja zákazníci...

Celkový dojem - oplatilo sa! Aj keď na mňa hľadeli kolegovia, ktorí trávili dovolenku pri mori, trochu zvláštne, keď som im povedal, že som bol v lete v Liverpoole. Ale asi nevedia, čo je to anglický futbal a dobrá hudba, nie?